K 29.1.2008 je v registri obyvateľov zaevidovaných 364 nositeľov mena Bystrík. Od vzniku Klubu Bystríkov v roku 2000, sa na Slovensku narodilo 24 Bystríkov, dvaja v roku 2000, jeden v roku 2001, štyria v rokoch 2002, 2003 aj 2004, traja v roku 2005, piati v roku 2006 a jeden v roku 2007.

Podľa údajov, ktoré Klubu Bystríkov poskytla  Ing. Nataša Košová z Registra obyvateľov SR so sídlom v Banskej Bystrici, v roku 2007 nezomrel žiaden nositeľ mena Bystrík.
 

Opustil nás najznámejší Bystrík - dirigent Bystrík Režucha

Dirigent Bystrík Režucha, ktorý nás v auguste 2012 opustil, bol čestným predsedom Klubu Bystríkov. Prof. Režucha vyštudoval dirigovanie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u prof. Ľudovíta Rajtera. Pôsobil ako dirigent Štátnej filharmónie Košice, Symfonického orchestra Československého rozhlasu a Slovenskej filharmónie v Bratislave. Od 1978 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Bystrík Režucha prispel k najväčšiemu zviditeľneniu mena Bystrík. Jeho častým vystupovaním na poli vážnej hudby sa meno Bystrík dostalo spolu s melódiami skladieb, ktoré dirigoval, aj do uší širokej verejnosti.

Česť jeho pamiatke!

V matrike Slovenského futbalového zväzu je zaregistrovaných 52 Bys- tríkov. Pri celkovom počte Bystríkov to znamená, že skoro každý siedmy Bystrík kope organizovane do lopty. V jednom prípade nájdeme zaregistrovaných aj otca a syna: Bystrík Peciar a jeho syn hrajú za OFK Nedanovce. Škoda, že matriku online nemá aj Slovenský zväz ľadového hokeja. Bolo by zaujímavé porovnať, či je na Slovensku viac Bystríkov futbalistov alebo hokejistov. Najznámejším menovcom hokejistom bol Bystrík Ščepko, ktorý hral za Duklu Trenčín.

Výhody a nevýhody mena Bystrík

Meno Bystrík je jednoznačne spojené pre jeho držiteľov s množstvom výhod. Jednak je ľahko zapamätateľné a na Bystríka človek ťažko zabudne, jednak odlišuje svojich nositeľov natoľko, že nie je potrebné pre nich vymýšľať prezývky.

Meno Bystrík je už samo o sebe zdrobneninou a tak je ťažko hnevať sa na Bystríka a oslovovať ho v tom prípade hrubým či oficiálnym tvarom jeho mena ako je to možné u iných mien.

Aj napriek skutočnosti, že meno Bystrík znie ako zdrobnenina, oslovujú Bystrí- kov ich blízki ešte milšie aj takto: Bibi, Bibo, Bibko, Byso, Bysko, Byšo, Byško, Bysťo, Bystro, Bystrino, Bysuľo, Bysunko, Bystríček, Bystrúšik, Bystranko, Byťko, Byťo... .

Viac v rubrike meno Bystrík

Víťaz piateho ročníka autorskej súťaže mladých hudobníkov spevák Bystrík vydal v septembri 2010 svoj tretí album "Bublifuk". Je to po albumoch "Len ty a ja" (2007) a "Mám, čo som chcel" (2005) jeho tretí album. Na nahrávke sa podieľali producentské mená ako Marián Kachút, Tomáš Zubák či Peter Graus, aranžmánmi prispeli Slavo Solovic a Paľo Hubinák. Textársky sa na ňom podieľali okrem samotného Bystríka aj Vlado Krausz, Andy Ďurica a Jozef Husovský.

Monografia o sv. Bystríkovi

V roku 2007 vyšla vo vydavateľskom družstve Lúč prvá súborná publikácia o sv. Bystríkovi. Kniha "Svätý Bystrík" s rozsahom 204 strán bola vydaná v edícii Libri historiae Slovaciae. Vďaka tejto súbornej publikácii bude možné dospieť nielen k lepšiemu poznaniu života nášho svätca, ale i k prehĺbeniu úcty k nemu.

Viac

Bystríkovia majú vďaka nápadu Bystríka Imreho aj vlastný  alkoholický nápoj; jeho prípravu nám žiaľ neprezradil...

Omaľovánky Bystrík

Vydavateľstvo BELIMEX vydalo v roku 2002 omaľo- vánky s názvom „BYSTRÍK“.

Ulica svätého Bystríka v Žiline

Na žilinskom sídlisku Vlčince je na počesť svätého Bystríka pomenovaná ulica. Ulica sa pôvodne volala ul. L. Exnára a bola premenovaná tesne po roku 1989.

Potok Bystrík je ponorný potok, ktorý vyviera pod Smrekovicou - najvyšším vrcholom pohoria Branisko – pod názvom Veľká Svinka. Časť vody vteká do Diablovej diery - jaskynného otvoru vo vápencovej časti horského masívu, aby na spišskej strane hrebeňa vytiekla z výveru ako potok Bystrík. Druhá časť vôd Velkej Svinky tečie ďalej svojím korytom na šarišskú stranu až po sútok s Malou Svinkou – odtiaľ ďalej ako riečka Svinka. Potok Bystrík tečie v podzemí približne 500 metrov na západ, kde o 60 metrov nižšie vyviera zo skalnej diery. Svojím názvom sa žiaľ dlho pýšiť nemôže, pod obcou Poľanovce sa vlieva do potoka Branisko.

Kopec Bystrík v Pienin- skom národnom parku

V Pieninách na severovýchod- nom Slovensku sa nad obcou Lesnica nachádza kopec Bystrík 704,3 m. n. m. (poľsky Bystrzyk), ktorý sa stal cieľom nášho stretnutia v roku 2002. Masív je vápencového pôvodu a tvorí hranicu medzi Poľskou republikou a  Slovenskom. Z Lesnice vedie do sedla Bystrík žltý turistický chodník.  Na vrchol kopca chodník ďalej značený nie je. Výstup na vrchol z Lesnice trvá približne hodinu.