Prvý klub združujúci menovcov na Slovensku Aktualizované 26.9.2012 Založený v roku 2000
pixel
 Úvod
 Klub Bystríkov
 Meno Bystrík
 Stretnutie 2000
 Stretnutie 2001
 Stretnutie 2002
 Stretnutie 2003
 Stretnutie 2004
 Stretnutie 2005
 Stretnutie 2006
 Stretnutie 2007
 Stretnutie 2008
 Stretnutie 2009
 Stretnutie 2011
 Stretnutie 2012
 Stanovy
 Charakteristika  mena
 Pranostiky na  11. septembra
 Bystríkovia  na Slovensku
 Významní  Bystríkovia
 Svätý Bystrík
 Monografia  o sv. Bystríkovi
 Vyobrazenia  sv. Bystríka
 Ulica sv. Bystríka  v Nitre
 Správy v médiách
 Správy  Klubu Bystríkov
 Zaujímavosti
 Zaujímavé odkazy
 Kniha návštev
 Kontakt


Významní Bystríkovia

Prof. Bystrík Režucha

Bystrík Muránsky SDB

Bystrík Michal

Cyril Bystrík Janík OFM

Bystrík Brázda

Bystrík Šikula

Bystrík Červený


Prof. Bystrík Režucha

(1935 - 2012)

Bystrík Režucha patril k strednej generácii slovenských dirigentov. Štúdium ukončil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede prof. Dr. Ľudovíta Rajtera. V rokoch 1955-1958 pokračoval v štúdiu na Hochschule für Musik v Lipsku. Ešte počas štúdia (1958) sa stal druhým dirigentom Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave, kde pôsobil do roku 1961. Stál pri zrode Štátnej filharmónie Košice, ktorej šéfdirigentom bol v rokoch 1968-1981 a neskôr opäť v rokoch 1993-1995. V rokoch 1984-1989 bol šéfdirigentom Slovenskej filharmónie. Od roku 1982 bol hosťujúcim profesorom na Michiganskej Univerzite a na Univerzite štátu Massachusetts (USA). Od roku 1978 pôsobil pedagogicky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Jeho repertoár obsahoval vrcholné diela svetovej hudobnej literatúry, ale tiež množstvo diel slovenských skladateľov a bol vyhľadávaným odborníkom na súčasnú hudbu. Bystrík Režucha ako hosť vystupoval na čele symfonických telies nielen doma, ale aj v zahraničí v Európe, USA, a tiež v Mexiku, na Kube, vo Venezuele, Japonsku, Kórei, Singapure... . V rámci svojho pôsobenia v Symfonickom orchestri Československého rozhlasu a Slovenskej filharmónie nahral množstvo platní a CD nahrávok pre firmy OPUS, SUPRAPHON a Naxos. Počas svojho života získal viacero ocenení - napr. Cenu československej hudobnej kritiky za interpretáciu súčasnej hudby (1965, 1966), Cenu Zväzu slovenských skladateľov (1970), pri príležitosti 50. výročia vzniku Slovenskej filharmónie vyznamenanie Čestný dirigent Slovenskej filharmónie a za prezentáciu Slovenska v zahraničí získal Cenu mesta Košice. Bystrík Režucha je spoluautorom knižnej publikácie Ako čítať partitúru.

 

Bystrík Muránsky SDB

(vlastným menom Anton Macák)

(1907 - 1972)

Pôsobil ako administrátor v muránskej farnosti (1952 - 1972). Bol vynikajúcim učiteľom, botanikom, básnikom i historikom. Venoval sa cirkevnému spevu a hudbe - spracoval Chrámový spevník a po 2. vatikánskom koncile, na ktorom sa zúčastnil ako sprievodca rožňavského biskupa Róberta Pobožného, aj slovenskú pohrebnú liturgiu. Študoval archívne pramene k dejinám hradu i obce Muráň a benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku. V lyrickej poézii sa inšpiroval krásami prírody i ľudu, ktorý poznal a miloval. Verše zhudobňoval v spolupráci so skladateľom Jánom Čambálom, zbormajstrom miešaného zboru Schola cantorum sanctae Caeciliae z Kladna.
Zbieral a zapisoval miestne ľudové zvyky, piesne, príslovia a porekadlá a zostavil z nich zbierky Kytka piesní spod Muráňa (1958) či Žmeň povestí spod Muráňa (1968). Roku 1963 zostavil a preložil do latinčiny výber asi stopädesiatich slovenských ľudových piesní pod názvom Resonantia Tatrae, ktorý vydala v roku 2007 Matica slovenská.
Vďaka svojim duchovným i osobným kvalitám povzniesol A. Macák svoju farnosť na vysokú úroveň. Z hlbokej vďaky a úcty, ako aj z túžby odovzdať jeho odkaz súčasnej generácii udelili predstavitelia Muráňa svojmu kňazovi A. Macákovi čestné občianstvo in memoriam.

 

Či znáš kraj ten divokrásny, peknotou čo hýri,
kde nad zašlou slávou plačú v zrúcaninách výry?
Videl si tie údoliami rozorvané hory,
kde zápoľa, lúka s lesom raja čaro tvorí? ....
Hnal si sa už tryskom lyží striebrolesklou pláňou,
keď sú hory v snežnom háve bájnou bielou paňou ?
To muránsky je kraj a hrad, kedysi tak slávny
a tu žije ľud svojrázny, vládca tých krás dávny. 

(Bystrík Muránsky)

 

Bystrík Michal

(vlastným menom Štefan Náhalka)

(1916 - 1975)

Rodák z Liptovskej Tepličky, základnú školu vychodil v rodisku, gymnázium skončil v Levoči. Kňazskú formáciu dostal v Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého v Ríme a teologické štúdiá absolvoval na Pápežskej Lateránskej univerzite. Sviatosť kňazstva prijal 19. decembra 1942 v Ríme. V roku 1943 sa vrátil na Slovensko. Tri roky bol kaplánom v Ružomberku, po boku známeho slovenského národovca Jána Ferenčíka a rok spravoval ružomberskú farnosť. Potom bol dva roky (1946 - 1948) tajomníkom spišského biskupa Jána Vojtaššáka. V roku 1947 na Rímsko-katolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity Istropolitany v Bratislave obhájil dizertáciu Láska v duchovnom živote podľa učenia sv. Tomáša Akvinského a dosiahol doktorát teológie. Ako jeden z popredných slovenských katolíckych intelektuálov bol terčom komunistického režimu, ktorý po ňom sliedil, takže sa musel takmer 3 roky skrývať,  kým sa mu nepodarilo v máji roku 1953 utiecť do slobodnej cudziny. Natrvalo zakotvil v Ríme, kde sa hneď stal spolupracovníkom Slovenského katolíckeho ústredia. V roku 1956 sa aktívne podieľal na založení Slovenského vydavateľstva sv. Cyrila a Metoda, ktoré vzniklo zo skromnej základiny známeho americko-slovenského kňaza Jána J. Lacha, farára vo Whitingu (Indiana), a stal sa prvým redaktorom jeho vydaní. V tom istom roku 1957 bol vymenovaný za člena Najvyššej rady pre emigráciu pri Konzistoriálnej kongregácii Apoštolskej stolice s poslaním starať sa o duchovnú službu slovenských emigrantov, čím na seba prevzal povinnosť zorganizovať duchovnú správu medzi Slovákmi v zahraničí. V tejto funkcii sa pričinil o založenie slovenských katolíckych misií v Anglicku (Londýn) a v Brazílii (Rio de Janeiro a Sao Paulo). V roku 1958 navrhol založiť a pomohol uskutočniť knižnú edíciu Series Cyrillomethodiana na vydávanie slovakistických prác vo svetových jazykoch a vedeckú ročenku Slovak Studies. Koncom roku 1959 bol signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme spolu s Michalom Lackom SJ, Felixom J. Litvom SJ, Ľudovítom Macákom SDB a Jozefom Tomkom. Stal sa predsedom prípravného výboru pre vybudovanie tejto ustanovizne a bez jeho osobného pričinenia by sa toto dielo nikdy neuskutočnilo. V roku 1961 sa stal jej prvým rektorom, ktorým bol a do 28. februára 1973, kedy sa funkcie vzdal. Od roku 1954 a do roku 1966 bol aj redaktorom časopisu slovenských katolíkov Hlasy z Ríma a dal podnet k publikovaniu periodika Slovenský kňaz, ktorý sa neskôr premenil na mesačník Diakonia. Od 1. októbra 1972 až do svojej predčasnej smrti bol predsedom Slovenského ústavu v Ríme, ustanovizne slovenských kultúrnych, najmä vedeckých pracovníkov, a od januára 1974 znova prebral redigovanie mesačníka Hlasy z Ríma, ktoré redigoval už v rokoch 1954-1966. Zomrel nečakane 6. marca 1975 v Ríme. Pochovali ho na rímskom cintoríne Campo Verano odkiaľ jeho telesné pozostatky neskôr preniesli do hrobky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda na nový rímsky cintorín Prima Porta. Za svoj príkladný kňazský život i za prácu pre Cirkev mu Pavol VI. udelil 14. augusta 1963 titul monsignora a 30. decembra 1967 hodnosť pápežského preláta.

Pričinil sa veľkou mierou o vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Za prvých 25 rokov jeho činnosti prešlo Slovenským gymnáziom Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda 140 študentov, z nich si 37 zvolilo duchovnú dráhu, 22 po nej kráčajú a z vydavateľstva vyšlo približne 3 000 000 výtlačkov kníh, drobnotlačí a periodík (Diakonia/Slovenský kňaz, Magnifikat, Hlasy z Ríma, Slovak Studies).

Na Slovensku prispieval do časopisov Verbum a Smer. Prvý časopis sa venoval kultúrnym prúdom, druhý duchovným otázkam. Vydavateľstvo Verbum v Košiciach vydalo knižne jeho práce: Láska v duchovnom živote (1947) a Sviatosť znovuzrodenia (1948). Jeho obšírna práca o francúzskom filozofovi Gabrielovi Marcelovi a o kresťanskom existencializme zaviazla v rukopise v jednom katolíckom vydavateľstve, ktorého činnosť komunistický režim práve zlikvidoval. V roku 1957 vydal po taliansky knihu La Slovachia oggi: un richiamo alla libertá (Slovensko dneška: volanie po slobode), v ktorej cudzinu informoval o Slovensku. V roku 1958 vydal pod krycím menom Michal Bystrík knihu Naša cesta, katechizmus v podobe otázok a odpovedí. Mimoriadnu dokumentárnu hodnotu má jeho zborník Exsul familia Slovacorum z roku 1962 v ktorom zhromaždil množstvo informácií o živote Slovákov v rôznych častiach sveta. Vrcholným dielom jeho redaktorského úsilia bolo vydanie Rímskeho misálu latinsko-slovenského v roku 1966, čím sa umožnilo uvádzať do života slovenských katolíkov na Slovensku i v zahraničí liturgickú obnovu, ktorú stanovil 2. vatikánsky koncil. K tomuto dielu treba pridať aj redakciu nového prekladu Nového zákona, ktorý podľa grécko-semitskej pôvodiny spracoval Štefan Porúbčan SJ (1968). V roku 1973 vydal pramennú publikáciu Pamätnica Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Zostavil zborník Rozsievač perál, ktorým si slovenská literárna obec pripomenula šesťdesiatiny básnika Gorazda Zvonického.

 

Cyril Bystrík Janík OFM

(1952 - 1998)

Cyril Janík pochádzal z Liptovskej Tepličky. Po vstupe do františkánskej rehole prijal rehoľné meno Bystrík. Za kňaza bol vysvätený v nemeckom Erfurte. Pre členstvo v reholi františkánov bol v rámci akcie Štátnej bezpečnosti „Vír“ na objednávku režimu obvinený z vykonštruovaného trestného činu, v roku 1986 odsúdený a ako ťažko chorý uväznený. Zomrel predčasne vo veku 46 rokov.

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov a Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja odhalili 6. júna 2010 pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome.

 

 

Bystrík Mária Brázda

(* 1948)

Bystrík Brázda pochádza z Bratislavy, koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia emigroval do Kanady. S menom Bystríka Brázdu sme sa mali možnosť zoznámiť sa cez jeho literárne práce v Kanadskom Slovákovi, v mesačníku Slovenské slovo a v ďalších slovenských periodikách v Kanade. B. Brázdovi vyšla roku 1974 prvá zbierka noviel Začiatok cesty, v roku 1977 ďalšia publikácia pod názvom Na špirále života. V roku 2000 vyšiel výber Brázdových próz Jelenia čelusť v Austrálii. Koncom roka 2001 Zahraničná Matica slovenská v Kanade vydala jeho knihu poviedok a príbehov pod názvom Všade je kúsok srdca človeka. S bratom Andrejom bol činný v kapele The Brazda Brothers, ktorá v roku 2001 vydala album s rovnakým názvom.

 
Bystrík Šikula

(* 1956)

Bystrík Šikula pochádza zo silného spisovateľského rodu. Literatúre sa venuje dlhé roky. Ako redaktor a literárny kritik vie s textom pracovať, vie ho hodnotiť, vie ho rozoberať a ponúkať v stave obnaženia aj pre čitateľa. Knižne debutoval rozsiahlou postmodernou prózou Čas na poviedku (1998). V roku 2000 mu vyšla kniha Objatia mŕtvych otcov. Ako spoluautor s Bohušom Bodaczom vydal knižky Premeny ohňa a Skrytá galéria, v ktorých opisuje významné osobnosti slovenského kultúrneho života. V roku 2004 vydal knihu Vôňa santalového dreva (2004) - zbierku kratších próz. Jeho posledná kniha z roku 2011 sa volá Porušenie intimity.

 

Bystrík Červený

(* 1982)

Spevák Bystrík je víťazom súťaže Coca-Cola Popstar 2005. Hudbe sa začal intenzívne venovať v 18-tich rokoch a prvé vystúpenia absolvoval v rôznych kluboch a baroch, kde hrával na gitare prevzaté piesne, ktoré postupne dopĺňal o svoje vlastné pesničky. Doteraz vydal tieto CD albumy: Mám, čo som chcel (2005), Len ty a ja (2007) a Bublifuk (2010).

 

pixel    
NAJ.sk
©2003 - 2012 Bystrík Bugan